BYŤ KŇAZOM ŽE JE ĽAHKÉ? ANI NÁHODOU!!

Kňaz. Kto to vlastne je? Iste, je to človek, ktorý slúži svätú omšu, ku ktorému ideme na spoveď, ten tam v tom rúchu, čo stojí za oltárom. Ale kňaz je aj niekto viac.
Ja osobne som vždy kňazov brala iba takto, povrchne. Pre mňa bol kňaz niekto, koho som okrem omše a spovede vôbec nevídavala, taká bájna bytosť, niekto, kto nemá zmysel pre humor, je vážny, nič od nikoho nepotrebuje, je strašne dôležitý a nedotknuteľný. Skrátka niekto, kto je tam hore pri oltári, kto okrem obvyklých povinností len sedí v kostole a buď sa modlí ruženec, alebo si číta sväté písmo.

Ale to vôbec nie je tak.

Byť kňazom znamená oveľa viac. Znamená to zaviazať sa Bohu do konca svojho života. Znamamená to povedať Bohu svoje ÁNO a nechať sa ním viesť. Byť kňazom znamená, že nikdy nezostanú na rovnakom mieste viac ako pár rokov. Viete si vy predstaviť, že sa každé 2-3 roky sťahujete? To je ťažké samo o sebe.
Kňazi musia byť k dispozícií 24 hodín denne, keď je treba zaopatriť chorých alebo dať pomazanie. Byť dobrým kňazom znamená dať obrovskú časť samého seba, hlavne pri duchovných rozhovor (na ktoré žiadosti prichádzajú obyčajne v najnevhodnejších chvíľach, ako napríklad, u mňa o pol 2 ráno), spovediach a kázňach. Byť kňazom znamená, že ľudia toho od neho veľa očakávajú. Očakávajú od kňaza, že bude všetko vedieť, že nikdy nespraví chybu, že bude stále len dokonalý, správny a bezchybný. A akonáhle kňaz spraví chybu, už na neho všetci ukazujú prstom, jeho chybu vynesú do výšin a hneď podľa toho posudzujú celú Cirkev a Boha. Byť kňazom znamená niesť na pleciach obrovský tlak verejnosti.

No kňaz je stále len človek. Človek, ktorý potrebuje jesť a spať, človek ktorý je unavený, ktorý má toho tiež dosť, človek, ktorý sa vie nahnevať, človek, čo sem tam potrebuje vypnúť a pozrieť si film, ísť si zahrať futbal, ísť sa prejsť do lesa alebo ísť do kina. 

Ale nespravia to.
Nie, keď tu je niekto, kto potrebuje pomoc. Vtedy sa zdvihnú, a idú. Idú pomôcť. Idú doniesť Božiu prítomnosť tam, kde je potrebná. Idú slúžiť druhým, nech je akákoľvek nočná či denná hodina. Preto vás chcem poprosiť; vážte si svojich kňazov. Vážte si ich, a modlite sa za nich, pretože to naozaj potrebujú.