ABSURDNÉ HODNOTY
Dievčatá, ženy... prosím... nedovoľte nedosiahnuteľným ,,ideálom krásy" zničiť vašu prirodzenú krásu, a krásu vašej jedinečnosti... Prečo chceme všetky vyzerať ako jedna? Prečo si myslíme, že naše pery sú príliš malé? Náš nos príliš veľký? Príliš malé prsia, príliš veľké brucho, málo vypracované stehná a zadok...? A čo nejaký ten záhyb pri sedení na brušku, ktorý nestratíme, ani keby sme robili 50 brušákov denne, no aj tak sa o to budeme snažiť, a keď to tak nebude, budeme v depresií. Svet nás chce presvedčiť o tom, že naša hodnota sa rovná nášmu obvodu pásu, stehien, číslu na váhe... A my tomu veríme. Sme doslova otrokmi tejto mentality.
Aj ja... Neustála snaha o ,,dokonalosť" a nezdravú chudosť ma dohnala k ďalším depresiám, sebaopovrhovaniu, a k poruchám príjmu potravy. Ešte stále z toho nie som úplne vonku. Ale viem, že ani nebudem, keď sa budem podriaďovať nedosiahnuteľnej a nezmyselnej latke, ktorú nadstavil svet.
Pred časom jedno dievča vyhodili zo súťaže krásy. Bola krásna, sympatická, ale mala jednu ,,chybu". Nemala podváhu. Nebola vychudnutá na kosť, nehladovala, mala proste zdravú váhu na svoj vek a výšku. Viete, čo jej povedali? Že ak chce mať v tej súťaži šancu, dva týždne musí hladovať a piť len vodu, aby sa dostala na váhu, pri ktorej by ju prijali. Chcete mi povedať, že toto je normálne? Nie!! Prezentujeme sa ako strašne originálne, ako nie sme ovce dnešnej mentality, ale naše šťastie a psychická pohoda závisia od toho, ako vzdialené sme stanovenej hodnote, ktorú až keď dosiahneme, až potom sme dosť dobré. Je mi z toho zle. Som z toho unavená. Nechcem v tom žiť. Tak neskutočne to vyčerpáva a vyciciava človeka.... Neustále premýšľanie nad každým sústom.... Nad kalorickou hodnotou každého jedného hryzu, ktoré sme nútené do seba dostať. Neustále premýšľanie nad tým, ako sa tomu jedlu vyhnúť. A v prípade, že sa mu nevyhneme, ako to potom zo seba dostať...
Prosím vás... ženy, dievčatá... Zastavme to. Zastavme to spolu, kým nie je neskoro. Zastavme to, kým nás to ovládne tak, že nebude úniku. Nebuďme ticho. Nechajme sa počuť, že latka, ktorá je nadstavená, je nenormálna, nereálna a zničujúca pre každú, ktorá je mimo nej. Nedovoľme, aby toto bol svet, v ktorom raz budú vyrastať naše deti. Naše dievčatká, naše malé dcérky, ktoré budú schopná sa vyhladovať takmer na smrť, len aby zapadli.