O2H

O2H

Dlhá sukňa, bledé líčka - to musí byť katolíčka!

Tak nejako si predstavujeme kresťanov, nie? Nevýrazné osobnosti, konzervatívni ľudia bez zmyslu pre humor či kreativity, ľudia, čo o "skutočnom" živote nevedia zhola nič, ľudia, ktorí nemajú pokušenia či ťažkosti, ľudia, ktorí na všetko majú odpoveď ,,modli sa, ty hriešna duša!", a žiadna akceptácia vecí, čo nesúvisia s Bohom.

Kresťanstvo si predstavujeme ako niečo príšerne obmedzujúce, zastaralé, absolútne vzdialené od skutočného života. Niečo, čo je dobré tak pre staré tety, aby mali po večeroch čo robiť a niečo pre ľudí, ktorí nemajú vlastný život a potrebujú nejakú zmenu od každodennej rutiny.

Našťastie, je to blbosť.

I keď, sama som tomu obrazu niekoľko rokov verila. Preto pre mňa kresťanstvo nebolo príťažlivé, nič to pre mňa neznamenalo a brala som to skôr ako povinnosť kvôli babke. A zrazu som sa dostala do spoločenstva, kde to bolo iné. A poviem vám, bola som poriadne prekvapená. Nešlo mi do hlavy, že tí ľudia sa vedia baviť, že to nie sú nejaké pavučinou zapadnuté babky s ružencom v ruke, ale že sú to mladí ľudia, ktorí majú rôzne dary a talenty, sú plní elánu a života. Boli to bežní ľudia, na ktorých ale bolo niečo iné. Niečo z nich vyžarovalo. Mali krízy, cítili smútok, hnev, zúfalstvo, ale nešírili to ďalej. Nechápala som, ako to je možné. Nepotrebovali druhým ubližovať, aby sa pobavili, alebo aby sa cítili lepší. Pozerali na mňa s láskou a prijatím, i keď ma vôbec nepoznali.

Mnohí z nich mali v sebe veľké zranenia od druhých ľudí, veľakrát od najbližších. Netúžili po pomste, nechceli, aby keď trpeli oni, trpeli aj všetci okolo nich. Dokázali sa smiať, dokázali rozdávať radosť, dokázali milovať.

Nedalo mi to, začala som rozmýšľať, čo na nich bolo iné. Snažila som sa to odôvodniť hocijak inak, ale žiadne vysvetlenie mi na to nesedelo. Prišla som na to, že mali spoločnú jedinú vec - vieru v Boha.

Z osobných rozhovorov som sa potom dozvedela, že mnohí boli bežní teenageri, ktorí ale po zraneniach a bolestných skúsenostiach zostali zatrpknutí, mali v sebe hnev, túžbu po pomste, nedôveru v seba a v svet.

Neverili, že sa to niekedy môže zmeniť. A čo viac, nevideli dôvod ich utrpenia. A tým, že v tom nevedeli nájsť nejaký zmysel ich to zraňovalo ešte viac. A čo mali v sebe, to šírili ďalej. Ďalšie zranenia a bolesť... bol zo začarovaný kruh.

Až sa to dostalo do bodu, že nevideli dôvod ísť ďalej. Nevideli dôvod ďalej bojovať, nevideli nádej, že by mohli niekedy zmeniť svoj život, nevideli v tom celom zmysel.

Zo zúfalstva dali šancu aj Tomu, Komu by za normálnych okolností neuverili. Bohu.

Nebolo to ľahké. Chcelo to od nich obrovský krok odvahy. Odovzdať Mu celú situáciu do rúk, zriecť sa kontroly, dôverovať a pritom nemať hmatateľnú istotu.

Ale vyplatilo sa to. Ich život sa zmenil. Našli zmysel, našli dôvod prečo ísť ďalej, dokázali dať zmysel inak nezmyselnému utrpeniu. Ba čo viac, práve vďaka tomu vedia pomôcť ďalším, ktorí si podobnými ťažkosťami prechádzajú. Našli v sebe odvahu, a tak zmenili svoj život.

A čo ty? Si spokojný so svojím životom, alebo chceš od života viac?

Národné stretnutie mládeže P18 pozýva mladých k odvahe, k odvahe zmeniť svoj život a tým kúsok po kúsku meniť svet. Ale nejde to len tak. Hoci za stretnutím stojí kopa dobrovoľníkov a ľudí, ktorí pracujú bez nároku na odmenu, stále je tu veľa vecí, ktoré treba platiť.

Jednou z možností, ako podporiť toto stretnutie, je kúpa darčekových predmetov, z ktorých celý výťažok ide na P18.

Je to síce len malá čiastka, ale veľa malých kvapôčok vytvorí more. A podporí sa tým dobrá vec, ktorá je schopná meniť životy.

Ak si sa rozhodol, že nás podporíš, obráť sa na kontaktnú osobu (mňa):

Lea Magulová

mail: magulova.lea@centrum.sk

Verím, že sa uvidíme na P18!