AKO BALROG

V reakcií na udalosti mi nedá nevyjadriť sa - v katolíckej Cirkvi kvasí niečo pokazené.

A zároveň sa v nej nachádza niečo neskutočne nádherné.

Veci sa kazia, morálka padá, rozvrat prichádza zvnútra Cirkvi, nie zvonka.
Samotní cirkevní predstavitelia zametajú pod koberec problémy, zo strany veriacich sa ku mne dostáva skepsa, ako odpoveď na moje až naivné ,,Ale veď to sa bude musieť riešiť!". Nie je príliš veľký prúser, príliš veľký škandál na to, aby sa to nedalo zamiesť. A ubližuje to nie len menu Cirkvi ako takej, ale najmä ľuďom. Je im ubližované zo strany tých, ktorí by mali podľa vzoru Krista robiť dobro a šíriť lásku, nie zranenia, bolesť a krivdy. Zo strany tých, ktorí by si mali slúžiť navzájom a mali by pomáhať.

Ale o to viac sa v tejto skazenosti ukáže Božia moc. O to viac v tejto skazenosti žiaria tí, ktorí vzor Krista nasledujú nie len slovom, ale najmä životom. Tí, ktorí možno o to razantnejšie riešia každý takýto problém, že ich spolupracovníci a bratia v službe to nechávajú tak, zakrývajú, umlčujú svedomie...

O to viac žiaria tí, ktorí akékoľvek zlo, a najmä to z ich vlastných kruhov, tvrdo a nekompromisne zastavujú.
O to viac žiari ich srdce, ktoré je upevnené v Bohu.
O to viac je cenená ich dobrota a čestnosť.
O to vzácnejší je ich prístup, ktorým hovoria zlu nie.
O to vzácnejšie je ich priznanie, že áno, niektoré veci naozaj nefungujú, niektoré veci sú pokazené, a nie všetci ľudia v Cirkvi žijú podľa Krista.

Buďme k sebe úprimní... škandály sa dejú, veci sa zametajú pod koberec, mnohé zranenia pochádzajú priamo cirkevných predstaviteľov.

Ale čo je dôležité, je to, že nie je to normál. Nie je to to, ako by to malo fungovať. Nie je to ten ideál, ako by mala Cirkev vyzerať. I keď je to smutné, Cirkev mnohokrát neodráža hodnoty, ktoré nás učí Boh.Tá špina, tie ublíženia... Je to niečo, čo sa vymyká, niečo, čo je od Zlého, niečo, čo treba odstrániť.
Stále sú tu však duchovní, ktorým to nie je jedno. Duchovní, ktorí stopnú zlo v momente, ako sa k nim dostane. Duchovní, ktorých bolí vidieť, ako to nefunguje, a preto robia všetko preto, aby to napravili. A i keď sa niekedy zdá, že zlo vyhráva, nie je to tak. Zlo len hlasnejšie kričí.

Preto i keď by sme na jedného dobrého kňaza narátali 5 pomýlených, na jedného dobrého bohoslovca či diakona 8 takých, čo nemajú pevné hodnoty ako duchovné, tak ani morálne, nezabúdajme, že dobro už vyhralo.
(Malá filmová vsuvka:) Ako v Pánovi prsteňov, keď skupinka niesla Prsteň cez doly trpaslíkov v Morií a cestu im zastal Balrog, démon ohňa a tieňa. Gandalf (dobrý čarodej) sa mu postavil a porazil ho. Ale porazený Balrog sa nechcel vzdať tak ľahko. I keď už nemohol vyhrať, aspoň so sebou strhol, čo sa dalo, ublížil tak, ako mohol. A presne toto robí Zlý. Už prehral, nevyhrá. Ale, ako sa hovorí, zdochýňajúci kôň kope. Spraví ešte toľko zla, koľko sa len dá. A mnohokrát vyvolá ilúziu, že je silnejší, ako Dobro, silnejší ako Boh. Chce nás o tom presvedčiť. Pretože ak Zlo vyhralo, načo toto celé je? Prečo sa máme snažiť? Prečo by sme mali mať nádej?

Nedovoľme mu to. Nech nás krik a kopance Zlého nepoložia, stále majme uši nastražené a srdce otvorené pre Dobro. Načúvajme tomu tichému, ale istému hlasu a garantujem vám, že i keď to bude vyzerať všelijako, dopadne to dobre. Bolo o to postarané pred cca 2000 rokmi ;)