CITÁTY
Vstúpil som do Tvojej temnoty, aby si žiarila pre mňa. Vedela si, že som Ťa urobil schopnou presvetliť životy všetkých okolo Teba? Si mojím svetlom pre svet. Preto kráčaj so mnou a dovoľ mi, aby som dnes osvetlil Tvoj život mojou láskou a mocou. Pozeraj sa na mňa a ja Ťa urobím svetlým bodom v niečej temnote. Neukrývaj svoje svetlo pod neistoty a obavy. Tráv so mnou viac času a ja spôsobím, že bude z Teba vyžarovať to božské a neodolateľné. Ak mi to dovolíš, ja Ťa rozžiarim a budeš mojou hviezdou ukazujúcou na nebo a prinášajúcou nádej trpiacim.
S láskou
Tvoj Kráľ a skutočné svetlo sveta
"Láska caritas bude vždy potrebná aj v najspravodlivejšej spoločnosti. Neexistuje nijaké spravodlivé štátne usporiadanie, ktoré by urobilo službu lásky zbytočnou.
Kto sa chce zbaviť lásky, zbavuje sa sám seba ako človeka.
Vždy tu budú utrpenia, ktoré si vyžadujú útechu a pomoc. Vždy tu bude samota. Vždy tu budú aj situácie materiálnej núdze, v ktorých je nevyhnutná pomoc formou konkrétnej lásky k blížnemu.
Štát, ktorý chce všetko zabezpečiť, ktorý všetko vzťahuje na seba, sa v konečnom dôsledku stáva byrokratickou inštanciou, ktorá nemôže zabezpečiť to najpodstatnejšie, čo trpiaci - a každý človek - potrebuje: láskyplnú osobnú starostlivosť. Nepotrebujeme štát, ktorý všetko riadi, ale štát, ktorý v línii princípu subsidiarity veľkodušne uznáva a napomáha iniciatívy povstávajúce z rôznych sociálnych síl, spojené spontánnosťou a blízkosťou ľuďom, ktorí potrebujú pomoc.
Cirkev je jednou z týchto živých síl: pulzuje v nej dynamika lásky podnecovanej Kristovým Duchom. Cirkev neponúka ľuďom len materiálnu pomoc, ale aj duchovnú posilu a uzdravenie. Táto pomoc je neraz dôležitejšia než materiálna podpora. Tvrdenie, že spravodlivé štruktúry by spravili zbytočnými diela charitatívnej lásky, v sebe skrýva materialistické chápanie človeka: poveru, že človek vraj žije "len z chleba" - presvedčenie, ktoré ponižuje človeka a neuznáva práve to, čo je najvlastnejším spôsobom ľudské."
(Benedikt XVI.: Encyklika Caritas in veritate)