Nie je to zbytočné

Veľa ľudí je pri pohľade na mňa presvedčených, že som zdravé dievča. O čo väčšie je ich prekvapenie, keď sa dozvedia, že to nie je celkom tak.

,,A ty si chorá? Ako to, veď vyzeráš v pohode!" 
Hej, vyzerám. Pretože veľmi chcem. Snažím sa fungovať čo najlepšie. Pôsobiť zdravo. Neupadnúť do frustrácie a depresie z ochorení, ktoré mám. Zostať radostná a bezstarostná v srdci. 

No niekedy je to ťažké. Ťažšie, ako po väčšinu času. Napríklad teraz, keď sú tri hodiny ráno, a ja nespím. Zobudila som sa na bolesť kĺbu, ktorý sa mi z večera do rána zapálil bez akéhokoľvek predošlého varovania. Moja pravá ruka je takmer nepoužiteľná, neudržím v nej skoro nič. Sedím na posteli, hľadím na opuchnutý kĺb a chce sa mi plakať. Ani nie tak od bolesti, ktorú som sa za dlhé roky naučila pomerne znášať. Ide o tú situáciu, v ktorej som už bola nespočetkrát a som v nej zas. Že behom niekoľkých hodín, jednej noci, sa stanem "nepoužiteľnou". Že ma choroba behom niekoľkých okamihov odrovná, minimálne po fyzickej stránke. Spomínam si na poznámky ľudí o tom, ako mi neveria, že ja môžem byť chorá, a s trpkosťou mi preletí hlavou myšlienka, že čo by povedali, keby ma vidia teraz. Potrebujem pomoc od babky, aby som zvládla bežné úkony. Prichádzajú útoky v zmysle, že ako budem vedieť byť raz dobrá mama, keď namiesto toho, aby som sa starala o rodinu budem potrebovať, aby sa rodina starala o mňa. Rôzne myšlienky typu: ,Si zbytočná, a len na ťarchu! Ako by ťa mohol niekto chcieť?! Čo ty komu môžeš dať? Ako by si mohla byť pre niekoho prínosom? Prínosom pre svet? Nebuď smiešna! Takto?´
Výčitky a prílišná sebaľútosť ma pomaly zaplavujú. No ešte predtým, ako ma to celé pohltí, zodvihnem hlavu a pozriem na kríž. A v momente veci dostávajú iné svetlo. Jeho utrpenie nebolo zbytočné. Bolo spásonosné. Spomeniem si na mnohých svätých, ktoré svoje utrpenie obetovali za spásu duší. A uvedomím si, že je vlastne cťou môcť trpieť za niekoho záchranu. Je to pocta.
Hovorím NIE Zlému a frustrácii. A začínam sa modliť. ,

Pane, prosím, prikry ma svojou presvätou krvou a uzdrav ma prosím. No ak je to tvoja vôľa, utrpenie mi ponechaj a daj mi silu niesť ho; chcem ho obetovať. Aspoň takouto troškou prispieť k Ježišovmu utrpeniu na kríži.´

Stále mám bolesti. Stále potrebujem pomoc. Ale neupadám na duchu. Lásku v srdci mi nik nemôže vziať, aj keby trpím tou najväčšou možnou bolesťou. A na tom mi záleží najviac. Byť láskavá. Byť dobrá. Priniesť aspoň o kúsok viac lásky a dobra na tento svet. Nenechať sa ovládnuť zlom a beznádejou. Priniesť plamienok teplého svetla do mrazivej tmy vo svete. Boh mi to svetlo dal. A je na mne, ako s ním naložím. Či ho zhasnem, alebo sa z neho budem tešiť len v nejakom svojom kútiku, alebo ho vezmem a s odvahou vykročím do sveta. Vyzbrojená Bohom. Rozširovať svetlo, ktoré mi On dal. Bez ohľadu na to, aká nehodná sa cítim. Nemusím byť totiž perfektná. A to je na tom to úžasné. Že ON už si ma uspôsobí. On ma vyzbrojí. Dá mi všetky sily potrebné do vecí, do ktorých ma povoláva. 

A ja nič viac nepotrebujem.